Toskánsko 2016

Podeľ sa týmto článkom s priateľmi

Už dlhšie som snívala o tom, že navštívim Toskánsko. Predstava vidieckych usadlostí uprostred polí a vínnych rév, túlanie sa po starobylých mestečkách a ochutnávanie miestnych špecialít, slnkom zaliate údolia s postriebrenými olivovými hájmi, to boli moje toskánske myšlienkové scenérie, nie odlišné od tých, ktoré vám vyskočia na obrazovku keď googlite výraz Toscana.

Mali sme predstavu o krátkom jarnom výlete do Talianska, pôvodne sme rozmýšľali o predĺženom víkende počas Veľkej noci. Keďže nám to časovo nevyšlo, celý trip sa posunul na koniec mája. Nič lepšie sa nám ani nemohlo stať, lebo počasie sa už menilo na letné. Našli sme usadlosť, ktorá na fotkách vyzerala celkom fajn, pobyt sme natiahli na týždeň, naplánovali nejaké výlety a spolu s manželom a ďalšími dvoma kamarátmi sme vo štvorici vyrazili. 

Massa Marittima

Ja som si užívala už samotnú cestu, lebo keď sa ide na výlet, teším sa ako malá a radostné očakávanie mi z očí ide už na sto kilometrov.
“Už tam budem?” pílim uši môjmu trpezlivému mužovi už v Rakúsku. Sledujem premenu krajiny, z hornatého talianského severu prechádzame do rozľahlej nížiny a keď nakoniec z diaľnice zbadám prvé skutočné toskánske kopce, už je zo mňa talianska ragazza, ktorá len zíza a nadšene pokrikuje é bellissimo e meraviglioso! Posledné kilometre schádzame po kľukatých cestičkách a spoza každej zákruty na nás doslova vykukne ďalší nádherný výhľad.

“Naše” mesto Massa Marittima je majestátne usadené na strmom kopci, s krásnym historickým centrom, okolo ktorého prechádzame stočenými uličkami. Naša usadlosť by mala byť niekde na kraji mesta. Schádzame po úzkej štrkovej ceste, hlbšie medzi olivové háje, pomedzi stromy obdivujem krásny pozemok, z ktorého svieti slnkom zaliaty bazén. Až potom mi dochádza, že to je predsa náš dom!

Naša usadlosť

Keď prejdeme cez drevenú vstupnú bránu, otvára sa mi pohľad na členitý rozľahlý pozemok a ja neviem, kam sa pozrieť skôr. Kamenný dom s príjemnými terasami (my máme jednu na východ a druhú na západ!), záhradné sedenie v tieni stromov, neďakeko upevnené hojdacie siete, bazén s výhľadom na olivovníky a do toho nás vítaju dvaja štvornohí kamoši s vrtiacimi chvostami. Aj teraz mám celý ten obraz pred očami a zimomriavky na chrbte z tej neopísateľne krásnej atmosféry… Usadlosť tvoria tri apartmány pre hostí a bývajú tu tiež domáci. Je to rodina sympatických Talianov, ktorí sa venujú aj pestovaniu olív a výrobe vlastného olivového oleja. V našom apartmáne nás čaká chlieb, olivový olej, ovocie a fľaša miestneho vína na privítanie. V ten večer sme už len vychladili prosecco a v hojdacích sieťach sledovali západ slnka.

Ranné rituály

Ďalšie ráno sa už neviem dočkať, kedy sa zobudím :) Vlastne budí nás čvirikanie vtákov a ten krásny výhľad z izby ani nedovolí dlho vylihovať. Nasledujú ranné rituály, ktoré sme za týždeň vypilovali k dokonalosti. Do ruky šálka kávy z mokka kávovaru, sadnúť si na terasu a pozorovať východ slnka, kým nás neprestanú štekliť slnečné lúče a otvorí sa výhľad na olivovníky a vínne révy. Potom raňajky pozostávajúce z miestnych dobrôt, trochu chleba namáčaného v olivovom oleji, prosciutto, čerstvé paradajky, či na panvici roztopená údená scamorza… a mohlo sa ísť na výlet.

Vybrať si, čo počas jedného týždňa zažiť a navštíviť v Toskánsku je dobrá výzva. Snažili sme sa skĺbiť zo všetkého trochu a hoci sme zďaleka nestihli všetko, čo sme chceli vidieť, bola to skvelá návnada, aby sme sa ešte niekedy v budúcnosti mohli vrátiť.

Čo zažiť v okolí Massa Marittima

Mesto Massa Marittima sa nachádza v južnej časti Toskánska a je súčasťou provincie Grosseto. Jeho história siaha do raného stredoveku a to, že sú Taliani na svoju históriu hrdí, cítiť na každom rohu. Najväčším lákadlom pre mňa však bolo ochutnať čo najviac z miestnej kuchyne. A tak sme hneď začali v nenápadnej reštaurácii Tre archi. Už len jednoduchá pizza či lasagne ma dostali hneď na začiatku. Keď sme si potom na námestí v cukrárni dali zmrzku, od šťastia som mala slzy na kraji. Že Taliani spravia najčokoládovejšiu, hutnú, tmavú a bohatú čokoládovú, to ma teda neprekvapilo. Figovo-ricottová kombinácia bola zaujímavá a osviežujúca. Ale krémová a jemná pistáciová zmrzlina, ktorá chutila ako zmrzlinová pistácia, to bol zážitok pre moje chuťové bunky, na ktorý chcem ešte dlho spomínať :)

Florencia

Ďalším, nielen gastronomickým cieľom bola Florencia. Trochu ufučaná, plná turistov, ale veľmi pekná.  Jej historické centrum je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Na Piazza della Signoria tak trochu cez prsty pozerám na sochu Dávida, okolo zhromaždené húfy fotoaparátov s Japoncami, ktorí nie sú zďaleka takí hanbliví. O pár ulíc ďalej na Piazza del Duomo mi zobral dych nádherný chrám Santa Maria del Fiore. Prešli sme sa aj známym mostom Ponte Vecchio, ktorý je celý obklopený obchodíkmi so zlatom.
Malým sklamaním bolo, keď sme sa vybrali do pizzérie, ktorú vlastnia traja neapolskí bratia a vraj tam robia najlepšiu pizzu vo Florencii. Pizzeria však bola v ten deň zatvorená.
Náplasťou bol chutný obed v Trattoria borgo antico, na ktorú sme natrafili neďaleko a kde som sa zamilovala do rizota. Ochutnala som cuketové s údenou scamorzou a fakt nechápem, ako som doteraz mohla talianské risotto ignorovať:)

Cascate del mulino

Navštívili sme veľa ďalších pekných miest. Prírodné termálne kúpele Cascate del mulino, kde vodopády tečúce do travertínovej skaly v priebehu storočí vytesali nádhernú scenériu malých bazénov. Všetko obklopené pokojnou prírodou a v čase keď sme tam boli, aj stovkami divých makov. Alebo fotogenické mesto Pitigliano, postavené na skalách tak, že vyzerá akoby do nich bolo vysekané. Po ceste sme hladní zastavili v jednoduchej trattorii a Taliani opäť neostali nič dlžní svojej povesti. Gnocchi s pancettou a špargľou, ravioli preliate bolognskou omáčkou, to boli chute! Večer sme to ešte zaklincovali domácim tiramisu.

Follonica

Bonusom bolo, že sme boli neďaleko pobrežia a tak sme navštívili prímorské mesto Follonica, vzdialené od našej usadlosti iba 20 km. Hoci bol len máj, boli sme príjemne prekvapení, že v mori sa dá v pohode kúpať.

Follonica nám svojou architektúrou a modernou promenádou pripomínala Miami. O tom, že nie sme vedľa, nás presvedčili aj rešturácie s americkými názvami roztrúsené po pláži. V jednej z nich, Ristorante New Florida, sme ochutnali rôzne dobroty z rýb a morských plodov. Namiesto môjho rozplývania pripájam fotky a ani sa nečudujem, ak sa vám zbiehajú slinky:)

Bistecca alla Fiorentina

V posledný deň sme si rezervovali na ochutnávku toskánskej špeciality – Bistecca alla Fiorentina. Fakt som netušila, že Taliani majú záľubu aj v steakoch. Ide o jednoducho pripravený porterhouse alebo T-bone steak, grilovaný na dreve alebo drevenom uhlí. Môjmu mužovi len tak zasvietili oči, keď nám časníčka priniesla pár kilových kusov surového mäsa na tácke s tým, že si máme vybrať, ktoré nám kuchár pripraví. Škoda, že som nestihla odfotiť hotový steak, ale po celom týždni výkrikov „ešte nejedzte, nemám to odfotené!“ som partii dopriala aspoň jeden večer bez cvakania. Teda skoro ;-)

O tom, ako sme sa do Toskánska vrátili po dvoch rokoch, si môžete prečítať v tomto článku.

Ďalšie, nielen gastronomické zábery si určite pozrite na videu nižšie:

Ako sa vám páčil môj článok o Toskánsku? Už ste tam boli alebo sa ešte len chystáte? Podeľte sa o vaše názory v komentároch.

Ela