Domáce keksíky

To by bolo, aby som vám dávala recept na kupované, čo?! Poďme sa teda porozprávať na tému domáce keksíky. Pečiete? Nepečiete? Či predsa radšej kupujete? Aké máte najradšej? Ja som bola kedysi tím ‚všetko pečiem doma‘, kým sa nám v domácnosti nezačali vyskytovať dve zvedavé stvorenia vyžadujúce si moju neustálu pozornosť.

Áno, naše milované deti, vďaka ktorým som začala keksíky kupovať. Nie im, sebe! Ale len dočasu, lebo potom prišiel čas, že aj deti si chceli pochrumkať. A tak sme zase začali piecť domáce keksíky. Lebo dobre, domáce je domáce, vieš čo ješ, toto všetko poznáme, ale napadlo vám, koľko času viete stráviť s deťmi takým pečením keksíkov? Pokojne aj celé popoludnie, milé mamy! A otcovia, samozrejme, dúfam, že toto čítaju aj otcovia pečúci doma s deťmi sušienky.

Takže podľa veku dieťaťa si len pekne rozložte medzi sebou sily a pusťte sa do toho. Ročné deti nechajte ochutnávať maslo, dvojročné už môžu vykrajovať a trojročné vymiesiť cesto. Štvorročným dajte do ruky valček, nech ho aj vyvaľkajú a správne hadáte, od päť vyššie to už deti pečú samé. Vy si zalejte kávu, vyložte nohy a počkajte, kým vám malý cukrár donesie koštovku. Ak sa vo vašej domácnosti žiadne deti nevyskytujú, ubezpečujem vás, že recept je tak jednoduchý, že to zvládnete aj sami popri sŕkaní kávy. Len nohy si prosím nevykladajte, kto to kedy videl, vykladať si nohy pri vaľkaní cesta!